Fotografia očami podtatrancov
TOP
 


11.09.2016
SLOVENSKÉ KROJE - OBEC LENDAK


Podhorská dedina Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny – časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Patrí pod región Spiš na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Poprad, Levoča a väčšinu okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie. Severnú hranicu tvorí s Poľskou republikou. Územie obce patrí do Západných Karpát a je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, v zmysle štruktúrneho členenia patrí do Neoeurópy. Geologickú stavbu územia tvoria predovšetkým treťohorné horniny – flyšové súvrstvie centrálnokarpatského paleogénu.
Samotná obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Iné názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nemčiny - kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck. Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa - Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov - Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.
V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina. Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov - Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď fašisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok. Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat. V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.

Teraz popis tradičných krojov, ktoré boli našou nosnou témou fotozrazu:

Mužský kroj: nemá typickú obuv, používajú sa len pánske topánky, nohavice – portky, súčasťou je vybíjaný opasok, ktorý je priviazaný o gombík stuhou, lendacká košeľa, ktorá nemá zvláštne alebo typické pomenovanie, je biela, bez goliera okolo krku obšitá červenou stuhou s bielym vzorkovaním a rukávy sú zdobené na konci, na košeli sa zvykne používať spona – špinka, vesta – serdok, ktorý je vyrobený z ovčej kože kde vnútro tvorí vlna a z vonkajšej strany je vyšívaný typickými vzormi, na hlave je klobúk – kapeľus.

Ženský kroj: typická obuv kapce, ktoré sú ručne vyšívané, sukne zvyknú byť tri, prvé dve sú biele kydlľičky (spodničky), na ne ide sukňa poväčšine s nejakým kvetovými vzormi to je tá časť čo je vidieť vzadu – kydeľ, vpredu je zásterka - fartuh a tá sa oblieka podľa rôznych príležitosti a môže byť v troch farbách (biela, modrá, rúžová). Pri ohláškach snúbencov vieme podľa farby fartuha, ktorá ohláška ide – prvá biely fartuh, druhá ohláška rúžový fartuh a tretia ohláška modrý fartuh. Takisto je to pri kresťanských sviatkoch – 1. Vianočný sviatok biely fartuh, 2. Vianočný sviatok rúžový fartuh atď. Horný diel kroja tvorí ľajbik, ktorý je zdobený väčšinou flitrami, pod ním je košeľa s krátkym rukávom alebo plátena s dlhým rukávom, niekedy sa používa aj blúzka - kurtka, mladé dievčatá ju používajú pri vigilijných slávnostiach alebo v pôste, advente, staré ženy stále, zozadu majú dievčatá stuhy, sú vždy tri v strede čierna po bokoch farebné. Vydaté ženy majú v strede čierne a po bokoch vždy biele, na hlave majú vydaté ženy čepiec a šatku – hustecka, v zime staršie ženy používajú aj hustku, to je hrubšia prikrývka až po ramená.

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným got. ostením. V presbytériu got. sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov – Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny. V obci sa tiež nachádza cholerský cintorín na Poľnej ulici.
Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá. V percentuálnom vyjadrení je 31 % obyvateľov v predproduktívnom veku, cca 60 % obyvateľov je v produktívnom veku a 9 % je vo veku poproduktívnom.
Ako sa nám podarilo naplniť tému nášho zrazu si môžete pozrieť v galérií. Autormi fotografií sú: Nikola Podolinská, Milouš Cháb a Vlado Hurajt. Ďakujeme rodinám Majerčákovým.
 

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Milouš Cháb
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Nikola Podolinská
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016

Vlado Hurajt
22.09.2016


 



Všetky fotografie a texty sú chránené autorským zákonom.
©  Fotoklub FOP POPRAD  2011 - 2017