FOP | Fotografia očami podtatrancov

11.09.2016
SLOVENSKÉ KROJE - OBEC LENDAK

Podhorská dedina Lendak leží pod Vysokými Tatrami v severozápadnej časti Popradskej kotliny – časť Lomnická pahorkatina, 3 km od osady Tatranská Kotlina. Patrí pod región Spiš na hranici regiónov Stredný Spiš (okresy Poprad, Levoča a väčšinu okresu Kežmarok) a Horný Spiš (okres Stará Ľubovňa a severozápadná časť okresu Kežmarok – Zamagurie. Severnú hranicu tvorí s Poľskou republikou. Územie obce patrí do Západných Karpát a je súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, v zmysle štruktúrneho členenia patrí do Neoeurópy. Geologickú stavbu územia tvoria predovšetkým treťohorné horniny – flyšové súvrstvie centrálnokarpatského paleogénu.
Samotná obec vznikla začiatkom 13. storočia. Je písomne doložená z roku 1288 pod názvom Landok. Iné názvy obce: Ruda, Landeck (pred rokom 1289), Landok (1289), Landeck (z nemčiny - kút, kraj zeme)/Landek (1313), Landec (1585), Landocinum (1773), Lendak (1808); maďarsky Lándok; nemecky Landeck. Obec patrila do donačného územia magistra Gallusa - Kokoša, teda bola súčasťou dunajeckého panstva Berzeviczyovcov. Roku 1313 ju vymenili Berzeviczyovci krížovníkom Božieho hrobu za majetok v Chmeľove. Ešte v tom roku v Lendaku založili kláštor a Kostol sv. Mikuláša. Miechoviti, ktorí mali na Lendak nesporne poľský vplyv, však boli pre obec prospešní svojím vzdelaním i pokrokovými poľnohospodárskymi a inými technológiami. Lendacké panstvo existovalo do roku 1593, kedy rehoľa predala kláštor i kláštorný majetok rodine Horváthovcov - Palocsayovcov a Lendak sa stal sídlom Palocsayovcov.
V roku 1787 mala obec 81 domov 750 obyvateľov, v roku 1828 mala 136 domov a 985 obyvateľov. Roku 1856 tu mali majetky Salomonovci a roku 1879 Hohenlohe. V roku 1898 vypukol v obci prvý veľký zničujúci požiar, pri ktorom vyhorela takmer celá dedina. Po 1. svetovej vojne tu bolo rozvinuté pasienkarstvo a ľudová výroba. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Popradu a Kežmarku. V období 2. svetovej vojny v okolí Lendaku operovala partizánska jednotka Belov - Kovalenko, ku ktorej sa pridali štyria občania obce. Obyvatelia poskytovali partizánom všestrannú pomoc, najmä pri zaobstarávaní potravín. Dňa 27. októbra 1944, keď fašisti zaútočili na obec, začala prestrelka s partizánmi. V boji padlo trinásť partizánov. V roku 1946 vypukol v obci druhý veľký požiar, ktorý zničil viac ako 70 % domov. Zhorela škola aj fara. Do roku 1960 obec patrila pod okres Kežmarok, kraj Prešov, následne sa obec zaradila pod okres Poprad, Východoslovenský kraj. V roku 1996 na základe územného a správneho usporiadania sa obec začlenila pod okres Kežmarok. Dodnes sa tu zachovalo tradičné hospodárenie na pôde, ktorým sa v súčasnej dobe zaoberá prevažne staršia generácia súkromne hospodáriacich roľníkov, pre vlastnú spotrebu a potrebu hospodárskych zvierat. V obci je gotický rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša z roku 1313, neskorogotický oltár z 15. storočia, kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 pri kostole, kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925, ale aj iné novodobé kaplnky a sochy. Pôvodný kláštor, dal Juraj Horváth prebudovať na panský kaštieľ. Roku 1820 Andrej Palocsay prebudoval lendacký kaštieľ v empírovom slohu. Požiar z roku 1898 zničil skoro úplne celú obec, z kaštieľa zostali len obhorené múry a už nikdy nebol obnovený do pôvodného stavu. Zadnú časť od kostola (asi pôvodný kláštor zo 14. storočia) rozobrali a materiál z neho venoval knieža Hohenlohe Lendačanom na stavbu novej školy (bývala materská škola). Dnes po kláštore, neskôr kaštieli niet stopy, ruiny z neho boli prestavané na rodinné domy.

Teraz popis tradičných krojov, ktoré boli našou nosnou témou fotozrazu:

Mužský kroj: nemá typickú obuv, používajú sa len pánske topánky, nohavice – portky, súčasťou je vybíjaný opasok, ktorý je priviazaný o gombík stuhou, lendacká košeľa, ktorá nemá zvláštne alebo typické pomenovanie, je biela, bez goliera okolo krku obšitá červenou stuhou s bielym vzorkovaním a rukávy sú zdobené na konci, na košeli sa zvykne používať spona – špinka, vesta – serdok, ktorý je vyrobený z ovčej kože kde vnútro tvorí vlna a z vonkajšej strany je vyšívaný typickými vzormi, na hlave je klobúk – kapeľus.

Ženský kroj: typická obuv kapce, ktoré sú ručne vyšívané, sukne zvyknú byť tri, prvé dve sú biele kydlľičky (spodničky), na ne ide sukňa poväčšine s nejakým kvetovými vzormi to je tá časť čo je vidieť vzadu – kydeľ, vpredu je zásterka - fartuh a tá sa oblieka podľa rôznych príležitosti a môže byť v troch farbách (biela, modrá, rúžová). Pri ohláškach snúbencov vieme podľa farby fartuha, ktorá ohláška ide – prvá biely fartuh, druhá ohláška rúžový fartuh a tretia ohláška modrý fartuh. Takisto je to pri kresťanských sviatkoch – 1. Vianočný sviatok biely fartuh, 2. Vianočný sviatok rúžový fartuh atď. Horný diel kroja tvorí ľajbik, ktorý je zdobený väčšinou flitrami, pod ním je košeľa s krátkym rukávom alebo plátena s dlhým rukávom, niekedy sa používa aj blúzka - kurtka, mladé dievčatá ju používajú pri vigilijných slávnostiach alebo v pôste, advente, staré ženy stále, zozadu majú dievčatá stuhy, sú vždy tri v strede čierna po bokoch farebné. Vydaté ženy majú v strede čierne a po bokoch vždy biele, na hlave majú vydaté ženy čepiec a šatku – hustecka, v zime staršie ženy používajú aj hustku, to je hrubšia prikrývka až po ramená.

Medzi historické pamiatky obce patrí gotický Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jeho vzácny neskorogotický oltár z 15. storočia, kríž z 13. storočia a rôzne iné pamiatky. Farský kostol sv. Mikuláša je postavený na staršom základe kostola z 13. storočia, neskoršie upravovaný, r. 1925 renovovaný a rozšírený severnou kaplnkou podľa projektu staviteľa Vidienka zo Spišskej Belej. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane so sakristiou a novou kaplnkou, na južnej s predsieňou a na západnej s prestavanou vežou. Presbytérium zaklenuté dvoma poľami krížovej rebrovej klenby; rebrá hruškovitej profilácie dosadajú na konzoly s ruťicovou ozdobou. Loď zaklenutá v 15. storočia na polygonálny stredný pilier krížovou klenbou so žliabkovými rebrami. Z presbytéria vedie lomený portál s dvojitými hruškovitými prútmi do sakristie. Na južnej strane lode hlavný portál s profilovaným got. ostením. V presbytériu got. sedílie a pastofórium s mriežkami. Veža v jadre z 13. storočia bola r. 1925 prestavaná. Pri kostole sa nachádza Boží hrob, ktorý bol postavený počas totalitného režimu ako bunker CO. Obec má taktiež veľa kaplniek a sôch, napr. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z roku 1889 a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1925. Na miestnom cintoríne je Pomník padlým partizánom z jednotky Belov – Kovalenko, ktorý padli počas 2. svetovej vojny. V obci sa tiež nachádza cholerský cintorín na Poľnej ulici.
Lendak je v súčasnosti z hľadiska počtu obyvateľov najľudnatejším sídlom so štatútom obce v rámci Prešovského kraja. V roku 1663 sa v obci začala viesť matrika. Začiatkom 18. storočia mala obec len 148 obyvateľov. Postupne zaznamenala nárast obyvateľstva a už v roku 1787 mal Lendak 81 domov a 750 obyvateľov, v roku 1828 mal 136 domov a 985 obyvateľov. Obyvatelia boli chýrni bačovia a pastieri, pálili tiež vápno a zaoberali sa plátenníctvom. Rast populačnej krivky je pre obec charakteristický až doteraz. V súčasnosti je demografická základňa obce z hľadiska kvantitatívneho rastová. Z hľadiska národnostnej štruktúry vyše 99 % obyvateľov obce je slovenskej národnosti. V obci sa nenachádza rómske etnikum. Údaje o národnostnom zložení obyvateľov obce Lendak pochádzajú zo Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001. Významným socio-ekonomickým ukazovateľom je veková štruktúra obyvateľstva. Na základe údajov z roku 2004 môžeme konštatovať, že veková skladba Lendaku je pre ďalší rozvoj obce priaznivá. V percentuálnom vyjadrení je 31 % obyvateľov v predproduktívnom veku, cca 60 % obyvateľov je v produktívnom veku a 9 % je vo veku poproduktívnom.
Ako sa nám podarilo naplniť tému nášho zrazu si môžete pozrieť v galérií. Autormi fotografií sú: Nikola Podolinská, Milouš Cháb a Vlado Hurajt. Ďakujeme rodinám Majerčákovým.